Tento rok si automobilka ŠKODA AUTO pripomína 130 rokov svojej existencie! Z jej bohatej histórie si dnes pozrime, ako vyzeralo úradné povolenie prevádzky pre prvé auto značky – typ Voiturette A.
Dnes musí každý nový typ vozidla prejsť procesom homologácie, čo je overenie splnenia legislatívnych predpisov týkajúcich sa predovšetkým bezpečnosti, emisií a ďalších požiadaviek na jednotlivé systémy vozidla. Homologácia začína u zhruba šesťdesiatich komponentov, za ktoré zodpovedá výrobca spolu s technickým vývojom. Potom nasleduje testovanie celého vozidla, kde sa overuje splnenie ďalších približne šesťdesiatich predpisov pre systémy vozidla ako brzdy, riadenie, asistenčné systémy a ďalšie. Tieto systémové schválenia potom prechádzajú do takzvaného celoeurópskeho schválenia, kde získame certifikát typu vozidla Takýto doklad môže mať aj 200 strán, avšak čiastkové systémové schválenia, napríklad pre emisie, môžu obsahovať ďalšie stovky strán. Až potom je vydaný COC dokument (Certificate of Conformity), čo je vlastne jeho rodný list obsahujúci desiatky údajov potrebných pre registráciu vozidla.
V začiatkoch automobilizmu boli však administratívne povolenia na prevádzku dvojstopového vozidla úplne iné. V Múzeu v Mladej Boleslavi je dochované aj povolenie z roku 1906. Je to úradné tlačivo, požadované údaje sú vyplnené perom, vyvedené krasopisom vtedajšieho pisára. V riadku pre meno a bydlisko žiadateľa stojí výrobca Laurin a Klement. Ide o vozidlo Voiturette A, ktoré je dnes súčasťou stálej expozície Škoda Múzea a má už úctyhodných 119 rokov!
Pozrime si niektoré údaje a dozvieme sa, že ako zdroj sily je sústava motora uvádzaná ako: dvojvalcový benzínový motor štvortaktný, umiestnený v prednej časti vozíka. Zaujímavý je odsek d), v ktorom sa špecifikuje pohonné ústrojenstvo na spaľovacie a výbušné, parné a elektrické. Parný pohon bol v tejto dobe ešte bežný, zatiaľ čo elektrický bol rovnako aktuálny ako dnes. Pri parnom pohone sa uvádzal popis „vyrábadla“ pary, pri elektrickom zase popis akumulátorov. Pri motoroch spaľovacích a výbušných sa popisovali chladiace a zapaľovacie zariadenia. Pri Voiturette A sa uvádza aj popis prevodov sily ako: výsuvnou spojkou, prevodným ústrojenstvom a kardanom na zadnú os. 3 rýchlosti, spätný chod. Riadenie smeru ručným kolesom. Zmienky o veľkosti pneumatík, spotrebe paliva alebo o emisiách by ste v tomto dokumente hľadali márne. O pneumatikách je v dokumente zmienka ako o povlaku obruče, bez špecifikovania ich veľkosti.
Inak zaujímavé je aj vtedajšie svietenie vozidla. Voituretty používali acetylénové svietidlo, nazývané tiež „karbidka“. Išlo vlastne o horák, ktorý spaľoval acetylén a vzniknutý plameň cez zrkadlo osvetľoval priestor. Intenzita osvetlenia sa regulovala veľkosťou plameňa. Popri motorových vozidlách a bicykloch by ste vtedy tento typ osvetlenia našli aj v domácnostiach a napríklad jaskyniari si horáky pripevňovali na opasky alebo na helmy. Elektrické osvetlenie sa začalo používať na začiatku 20-tych rokov dvadsiateho storočia.
Súčasťou povolenia je aj podrobný technický výkres vozidla. Podľa nalepeného kolku vieme, že úradný poplatok predstavoval dve koruny. Dokument je na konci potvrdený pečiatkou CA K. miestodržiteľstva v Kráľovstve českom.
