Spoliehame sa na nich v daždi, či snehu. Sú našim neodmysliteľným spoločníkom na cestách. Čo však o nich vieme? Minule sme si vraveli, ako sa o nich starať, aby nás nezradili v zimnej prevádzke. Dnes sa však pozrime na ich históriu i na moderné verzie, ktoré používame na vozidlách automobilky ŠKODA AUTO.
So vznikom stieračov sa spája jeden zaujímavý príbeh. Istá pani Mary Anderson z Alabamy sa začiatkom roka 1903 vybrala do New Yorku, ktorý sa už hemžil prvými automobilmi a električkami. Začiatkom roka bola v New Yorku nepríjemná zima. Na okná električky, ktorou si naša Mary Anderson chcela skrátiť cestu, plieskal sneh s dažďom a vodič električky musel neustále otváral bočné okno, aby si utrel predné sklo. Samozrejme, že na cestujúcich fúkalo a znepríjemňovalo im jazdu. Rozhorčené mladá realitná podnikateľka z Alabamy sa rozhodla, že s tým niečo urobí. Vymyslela, že okno by sa dalo čistiť aj bez toho, aby musel šofér vystrkovať ruku. Navrhla jednoduchý mechanizmus, ktorý dala nakresliť najatému konštruktérovi. Ešte v tom istom roku, v júni 1903, zaniesla svoj vynález na patentový úrad, ktorý je 10. novembra 1903 udelil oficiálny patent na „Prístroj na čistenie okien pre elektrické a iné vozidlá“.
Prístroj fungoval mechanicky. Páčkou, ktorá bola umiestnená nad oknom vo vnútri kabíny, mohol vodič pohybovať gumeným „stieračom“ umiestneným z vonkajšej strany. Pomáhala mu vratná pružina a protizávažie. Pani Andersonová sa svoj patent pokúsila predať spoločnosti, ktorá by stierače vyrábala pre vozidlá, ale nikto nemal záujem. Dá sa preto povedať, že pani Andersonová predbehla svoju dobu. Jej patent vypršal v roku 1920 a až následne nato sa začali na autách využívať stierače. V roku 1921 prišli automatické stierače a prvým výrobcom, ktorý ich zaradil do štandardnej výbavy bol americký Cadillac. Mimochodom, staršia generácia si určite ešte spomenie, ako sa u nás, v čase socializmu, stávali stierače úzkoprofilovým tovarom a zvykli sa kradnúť. Aj preto sme preventívne večer dávali stierače dole a zamykali si ich v aute.
Pozrime sa však na súčasnosť. Keď spustíme mechanizmus, tak si vlastne ani neuvedomujeme, ako moderný stierač funguje a že nie je stierač ako stierač. Automobilky vývoju tohto zariadenia venujú veľmi vážnu pozornosť a výsledkom sú dnešné kvalitné zariadenia, ktoré nám naozaj pomáhajú.
Na začiatku vývoja každého nového modelu sa zadefinuje dizajn celej súpravy stierania s ohľadom na priestor, ktorý je možné využiť, a na celkový dizajn automobilu. Po tomto zadefinovaní návrh prevezme dodávateľ a prispôsobí svojej technike. Nasleduje testovanie, ktoré prebieha súbežne s vývojom modelu v automobilke aj u dodávateľa. Celý proces trvá približne tri roky.
Potom nasleduje dôsledné ladenie. Pohon, zakrivenie lišty, prítlak ramena stierača aj tvar spojleru treba poriadne doladiť. Stierače musia byť v súhre s ostrekovačmi a preto sa simuluje ich fungovanie od stojatého vozidla až po prácu za maximálnej rýchlosti. Každý jeden diel je špeciálne vyladený na konkrétny model. Aj preto výrobca odporúča používať vždy originálne náhradné diely a nie univerzálne.
Pre pohyb stieračov na prednom, či zadnom skle sa používa kinetický prevod elektromotorom. Pri vozidlách akými sú ŠKODA FABIA, či ŠKODA SCALA sa používa jednoduchý rotačný motor stierača, ktorý ovláda riadiaca jednotka vozidla. Výhodou u týchto systémoch stierania je jednoduchosť. Nevýhodou obmedzená funkcionalita v porovnaní s reverznými motormi.
Reverzné motory sa používajú pri vyšších modelových radách. Pracujú v harmonickej rotácii hriadeľa podľa aktuálne požadovaného výkonu a rýchlosti. Toto riešenie je tichšie, má hladší prejav a ponúka rozšírené funkcie (napr.: nižšia poloha v kľude, ktorá stierače schováva po okraj kapoty).
Rovnako dôležité sú dnes aj ostrekovače, ktorých umiestneniu a funkcionalite sa venuje stále väčšia pozornosť. Cieľom je dosiahnuť za všetkých okolností a typoch kvapalín čo najúčinnejšie rozloženie kvapaliny do aktívnej plochy skla. Zabudnúť sa pritom nesmie ani na stekanie kvapaliny po ukončení stierania. Mladoboleslavská automobilka ŠKODA AUTO pri svojich vozidlách používa tri druhy ostrekovacích trysiek. Jednak guľôčkové a fluidné, ako aj ich kombináciu. Guľôčkové majú vysokú kinetickú energiu prúdu kvapaliny a preto aj presné smerovanie dopadu. To je výhoda. Pri vysokých rýchlostiach sú stabilnejšie a odolné voči prúdu vzduchu. Na druhej strane majú malú plochu oplachu.
ŠKODA AUTO používa na čelné sklá výhradne fluidné, alebo kombinované trysky. Ich výhodou je veľká plocha oplachu skla. Nevýhodou vyššia nestabilita oplachu a vodná clona vo výhľade pred prvým otrením stieračom. Na zadných sklách ŠKODA AUTO používa aj guľôčkové, aj fluidné trysky. Záleží to od veľkosti a sklonu skla.
Na záver sa ešte na chvíľu vráťme späť do histórie. Viete, ktorý model značky ŠKODA mal ostrekovače? Bol to model L&K ŠKODA 110, ktorý sa vyrábal v rokoch 1925 – 1929. Od tohto modelu už všetky ostatné vozidlá značky ŠKODA dostali stierače v štandardnej výbave.
