Vraví sa, že keď chceš svoju poznať budúcnosť, mal by si poznať svoju históriu. Obzrime sa dnes za veľkými silnými osobnosťami, ktoré dokázali vybudovať firmu na ktorej pevných základoch dnes stojí ŠKODA AUTO.
Obdobie prvej Československej republiky je neodmysliteľne spojené s transformáciou a dynamickým rozvojom mladoboleslavskej automobilky. Silné osobnosti zakladateľov spoločnosti Laurin & Klement sa po vstupe strategického partnera do automobilky v roku 1925 dočkali nemenej schopných nástupcov, manažérov Karla Loevensteina či Karla Hrdličky, ale tiež vizionárskych konštruktérov vozidiel ŠKODA, ktorých reprezentoval Vladimír Matouš.
Obdobie prvej Československej republiky je neodmysliteľne spojené s transformáciou a dynamickým rozvojom mladoboleslavskej automobilky. Silné osobnosti zakladateľov spoločnosti Laurin & Klement sa po vstupe strategického partnera do automobilky v roku 1925 dočkali nemenej schopných nástupcov, manažérov Karla Loevensteina či Karla Hrdličky, ale tiež vizionárskych konštruktérov vozidiel ŠKODA, ktorých reprezentoval Vladimír Matouš.
Rozvoj spoločnosti, založenej v roku 1895 mechanikom Václavom Laurinom (1865 -1930) a kníhkupcom Václavom Klementom (1868 - 1938), výrazne spomalila prvá svetová vojna. Rok 1918 priniesol úľavu z konca vojnového konfliktu, nadšenie zo vzniku Československa, ale aj veľmi zložitú hospodársku situáciu mladej republiky. Rozpad a strata tradičných trhov aj reštriktívna politika novej vlády viedli v množstve firiem k zmenám vlastníckej štruktúry a k hľadaniu silného partnera. Automobilka Laurin & Klement nebola výnimkou, v jej prípade sa riešením v roku 1925 stal vstup strategického partnera, renomovaných Škodových závodov so sídlom v Plzni.
Bývalý technický riaditeľ Václav Laurin zostal aj po transformácii podniku členom vrcholného manažmentu, ale s ohľadom na jeho vyšší vek už išlo skôr o čestnú funkciu. Svoje bohaté skúsenosti však vo forme konzultácií naďalej uplatňoval pri vývoji nových modelov automobilov. V roku 1928 však Václav Laurin vážne ochorel a 4. decembra 1930 zomrel.
Generálny riaditeľ Václav Klement prakticky až do svojej smrti 13. augusta 1938 energicky napomáhal rozvoju podniku. Inicioval študijné cesty odborníkov do zahraničia a jeho kontakty pomohli predovšetkým pri budovaní moderných prevádzok s pásovou výrobou. V roku 1931 spísal s redaktorom Viliamom Heinzom knihu Z dejín automobilu, jednu z prvých obšírnych publikácií o histórii motorizmu. Svoj vzťah k mestu Mladá Boleslav vyjadril okrem iného financovaním sirotinca pre štyridsať detí, v závete potom ustanovil nadáciu, ktorá zabezpečovala prevádzku ústavu aj do budúcnosti. Väčšie finančné čiastky odkázal študentskému domovu v Mladej Boleslavi, aj miestnym chudobným študentom a radu dobročinných organizácií.
JUDr. Karel Loevenstein (1885 - 1938) bol ďalšou mimoriadnu osobnosťou, ktorá určovala strategické smerovanie automobilky. Úspešný právnik, finančník a manažér sa zaslúžil o povojnovú stabilizáciu Škodových závodov v Plzni, v ktorých bol od roku 1924 generálnym riaditeľom a v rokoch 1934 - 1938 prezidentom. Po vstupe koncernu ŠKODA do automobilky Laurin & Klement dr. Loevenstein zabezpečil rozvoj mladoboleslavského podniku skutočne veľkorysým investičným programom. Právom tak patrí ku kľúčovým osobnostiam prvorepublikovej etapy histórie automobilky ŠKODA.
Ing. Karel Hrdlička (1888-1979) vyštudoval na ČVUT v Prahe strojárstvo a elektrotechniku, bol konštruktérom vagónov, potom generálnym sekretárom Zväzu priemyslu, v Škodových závodoch vedúcim zamestnaneckého oddelenia (HR) a riaditeľom. Pri reorganizácii v roku 1930 došlo k vyčleneniu automobilovej divízie, vznikla Akciová spoločnosť pre automobilový priemysel (ASAP) so sídlom v Prahe. Ing. Hrdlička bol menovaný závodným riaditeľom mladoboleslavskej továrne. ASAP, stopercentne vlastnená koncernom Škodove závody, zahŕňala tiež ústrednú pražskú opravovňu Elka aj ďalšie servisy, pobočky a obchodných zástupcov značky ŠKODA, ďalej potom automobilové oddelenie hlavného závodu v Plzni. Hrdličkova kariéra vyvrcholila v roku 1938, keď sa stal vrchným riaditeľom ASAP. Funkciu vykonával do októbra 1941. Pod vedením Karla Hrdličky sa podarilo zásadne modernizovať a rozšíriť výrobné kapacity, prekonať obdobie svetovej hospodárskej krízy a uviesť na trh úplne nové a kľúčové modely ŠKODA POPULAR, RAPID, FAVORIT a SUPERB. Značka ŠKODA sa pod jeho vedením stala v roku 1936 najväčším domácim výrobcom aj exportérom automobilov.
Ing. Vladimír Matouš (1896 - 1963) vyštudoval ČVUT v Prahe. V plzenskom závode sa podieľal na licenčnej výrobe luxusného vozidla ŠKODA Hispano Suiza, v roku 1928 bol v Mladej Boleslavi menovaný za vedúceho konštruktéra osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. Jeho dôraz na kvalitu, spoľahlivosť aj štandardizáciu komponentov sa uplatnil pri zavádzaní pásovej výroby, rovnako ako pri konštrukčne a technologicky zásadnom prechode od rebrinového k chrbticovému rámu podvozku a od tuhých náprav k nezávislému zaveseniu všetkých kolies. Vladimír Matouš bol od roku 1936 zástupcom riaditeľa ASAP, po krátkej povojnovej pauze v službách ministerstva priemyslu sa v roku 1948 do Mladej Boleslavi vrátil ako technický riaditeľ AZNP. Kým odišiel na odpočinok (1959), ešte do výroby doviedol napríklad modely ŠKODA 1200, 1201 a 440.
Bývalý technický riaditeľ Václav Laurin zostal aj po transformácii podniku členom vrcholného manažmentu, ale s ohľadom na jeho vyšší vek už išlo skôr o čestnú funkciu. Svoje bohaté skúsenosti však vo forme konzultácií naďalej uplatňoval pri vývoji nových modelov automobilov. V roku 1928 však Václav Laurin vážne ochorel a 4. decembra 1930 zomrel.
Generálny riaditeľ Václav Klement prakticky až do svojej smrti 13. augusta 1938 energicky napomáhal rozvoju podniku. Inicioval študijné cesty odborníkov do zahraničia a jeho kontakty pomohli predovšetkým pri budovaní moderných prevádzok s pásovou výrobou. V roku 1931 spísal s redaktorom Viliamom Heinzom knihu Z dejín automobilu, jednu z prvých obšírnych publikácií o histórii motorizmu. Svoj vzťah k mestu Mladá Boleslav vyjadril okrem iného financovaním sirotinca pre štyridsať detí, v závete potom ustanovil nadáciu, ktorá zabezpečovala prevádzku ústavu aj do budúcnosti. Väčšie finančné čiastky odkázal študentskému domovu v Mladej Boleslavi, aj miestnym chudobným študentom a radu dobročinných organizácií.
JUDr. Karel Loevenstein (1885 - 1938) bol ďalšou mimoriadnu osobnosťou, ktorá určovala strategické smerovanie automobilky. Úspešný právnik, finančník a manažér sa zaslúžil o povojnovú stabilizáciu Škodových závodov v Plzni, v ktorých bol od roku 1924 generálnym riaditeľom a v rokoch 1934 - 1938 prezidentom. Po vstupe koncernu ŠKODA do automobilky Laurin & Klement dr. Loevenstein zabezpečil rozvoj mladoboleslavského podniku skutočne veľkorysým investičným programom. Právom tak patrí ku kľúčovým osobnostiam prvorepublikovej etapy histórie automobilky ŠKODA.
Ing. Karel Hrdlička (1888-1979) vyštudoval na ČVUT v Prahe strojárstvo a elektrotechniku, bol konštruktérom vagónov, potom generálnym sekretárom Zväzu priemyslu, v Škodových závodoch vedúcim zamestnaneckého oddelenia (HR) a riaditeľom. Pri reorganizácii v roku 1930 došlo k vyčleneniu automobilovej divízie, vznikla Akciová spoločnosť pre automobilový priemysel (ASAP) so sídlom v Prahe. Ing. Hrdlička bol menovaný závodným riaditeľom mladoboleslavskej továrne. ASAP, stopercentne vlastnená koncernom Škodove závody, zahŕňala tiež ústrednú pražskú opravovňu Elka aj ďalšie servisy, pobočky a obchodných zástupcov značky ŠKODA, ďalej potom automobilové oddelenie hlavného závodu v Plzni. Hrdličkova kariéra vyvrcholila v roku 1938, keď sa stal vrchným riaditeľom ASAP. Funkciu vykonával do októbra 1941. Pod vedením Karla Hrdličky sa podarilo zásadne modernizovať a rozšíriť výrobné kapacity, prekonať obdobie svetovej hospodárskej krízy a uviesť na trh úplne nové a kľúčové modely ŠKODA POPULAR, RAPID, FAVORIT a SUPERB. Značka ŠKODA sa pod jeho vedením stala v roku 1936 najväčším domácim výrobcom aj exportérom automobilov.
Ing. Vladimír Matouš (1896 - 1963) vyštudoval ČVUT v Prahe. V plzenskom závode sa podieľal na licenčnej výrobe luxusného vozidla ŠKODA Hispano Suiza, v roku 1928 bol v Mladej Boleslavi menovaný za vedúceho konštruktéra osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. Jeho dôraz na kvalitu, spoľahlivosť aj štandardizáciu komponentov sa uplatnil pri zavádzaní pásovej výroby, rovnako ako pri konštrukčne a technologicky zásadnom prechode od rebrinového k chrbticovému rámu podvozku a od tuhých náprav k nezávislému zaveseniu všetkých kolies. Vladimír Matouš bol od roku 1936 zástupcom riaditeľa ASAP, po krátkej povojnovej pauze v službách ministerstva priemyslu sa v roku 1948 do Mladej Boleslavi vrátil ako technický riaditeľ AZNP. Kým odišiel na odpočinok (1959), ešte do výroby doviedol napríklad modely ŠKODA 1200, 1201 a 440.
