Predstavte si československé vozidlo ŠKODA ŠPORT v rade zoradených pretekárskych áut na štartovej rovinke pretekov 24 hodín Le Mans 1950. Na pokyn štartéra sa všetci pretekári rozbiehajú z protiľahlej strany trate k svojim vozidlám a medzi nimi jeden z československej posádky Václav Bobek a Jaroslav Netušil. Vďaka štyrom obrovským svetlometom v prednej maske neprehliadnuteľná biela ŠKODA ŠPORT so štartovým číslom 44 (mimochodom, dnes také nosí na monoposte F1 Lewis Hamilton) vyrazila na trať a ujala sa vedenia v triede. Približne v polovici pretekov (115 kolo) však posádku zradila technická porucha a mladoboleslavský špeciál sa vracal domov na korbe prepravného nákladiaku. Nevadí, lebo meno značky ŠKODA v Le Mans svojim výkonom zarezonovalo.
Aj preto si aj stručne pripomeňme, že ŠKODA ŠPORT pre štart na 24h Le Mans 1950 malo dvojmiestnu pontónovú karosériu z hliníkového plechu a zväčšený rázvor na 2150 mm, ktorý zaisťoval lepšiu smerovú stabilitu pri stále priaznivej hmotnosti vozidla do 600 kg. Štvorvalcový motor štandardného objemu 1 089 cm3 dával vďaka kompresnému pomeru 8,6:1, špeciálnemu karburátoru Solex 40 UAIP a ďalším úpravám výkon 42 koní (31 kW) pri 5 200/min a umožňoval dosiahnuť rýchlosť až 140 km/h. Ako palivo sa používala zmes benzínu, etanolu a acetónu, ktorej spotreba na 100 km bola približne 12 litrov.
Zúčastniť sa na zahraničných pretekov začiatkom tvrdých 50-tych rokov nebolo vôbec jednoduché, pretože už padala želená opona. Každá zahraničná cesta podliehala celému radu schvaľovaní a Autoklub Republiky Československej navyše požadoval, aby sa pri preprave súťažných strojov dávalo prednosť „československým alebo takým dopravným prostriedkom, ktoré z hľadiska devízového sú najvýhodnejšie.“ Veď už samotný výber, na ktoré preteky sa pôjde, mal svoje dobové ideologické úskalia. Odporúčania Autoklubu zneli jasne: "Odporúča sa obmedziť sa na podniky hodnotné, ak sú však predpoklady pre úspech, a na podniky, ktoré neznamenajú pre Národnú banku československú zvláštne zaťaženie, ale skôr prínos." Našťastie štart ŠKODY ŠPORT tieto predpoklady spĺňal a mohlo sa vycestovať. Veď prípadný úspech mohol výrazne pomôcť podpore promovania značky pri exporte do krajín západnej Európy.
Tak sa stalo, že v pondelok 19. júna 1950 naložili ŠKODU ŠPORT v Mladej Boleslavi na korbu nákladiaku „Erena“ s užitočnou hmotnosťou 3000 kg, pričom samotné pretekárske auto vážilo približne len 600 kg, a zostalo tak miesto aj na všetko nevyhnutné vybavenie. V tej dobe sa pretekárske autá značky ŠKODA prepravovali buď po železnici, alebo „po vlastných kolesách“. Až v lete 1950 továreň použila nákladné auto. Na jeho plachte sa skvel nápis Équipe Škoda 24 Heures du Mans, pričom išlo o vozidlo Praga RN, prezývané „Erena“. Maximálne dosiahnuteľné rýchlosť tohto nákladiaku bola 80 km/h, čo sa za vedajších podmienok považovalo ako rýchla preprava. Pragovácka „Erena“ sa vyrábala v pražskej Libni, respektíve po vybombardovaní tejto továrne koncom vojny potom v Leteckých závodoch v Letňanoch – v pôvodne súkromnej firme Aero.
Na preteky teda ŠKODA ŠPORT cestovala na korbe nákladiaku, pretekári letecky a zvyšok tímu vo štvormiestnom sprievodnom vozidle, ktorým bola ŠKODA 1101 Tudor. Mimochodom, práve od tohto modelu bola odvodená aj koncepcia súťažného modelu ŠKODA ŠPORT, ktorá bola pôvodne pripravená už na Grand Prix Československa 1949 a neskôr sa upravila na štart v Le Mans. Na záver krátkeho prázdninového pohľadu do histórie si ešte dopovedzme, že súťažné auto vzniklo pod vedením šéfkonštruktéra karosérií Jozefa Velebného a vo vozidle sa uplatnili prevažne sériové diely, vrátane elektroinštalácie domácej značky PAL a pneumatík Barum.
