Svojho času sme si na našej stránke pripomínali staršie klenoty značky ŠKODA. Teraz sa pre zmenu pozrime zasa, ako česká automobilka začala robiť crash testy. Mimochodom, je to práve 50 rokov!
Automobilizmus sa začiatkom 70-tych rokov minulého storočia stále viac začínal zameriavať na zvyšovanie bezpečnosti. Veď bezpečnostné pásy sa začali používať až v roku 1968, aj to nie všade. Automobilky sa v rámci vývoja nových áut snažili zistiť, čo sa deje po náraze a aký vplyv to má na posádku. Ako prvá crash test, ak sa mu dá takto vravieť, začala skúšať americká GM. Jednoducho spustili auto z kopca proti pevnej bariére. Bolo to v roku 1934.
Kým došlo na figuríny, znie to až neuveriteľne, dávali (v záujme vedy) na sedadlá mŕtvoly, potom aj zviera !?! Oficiálna história crash testov sa však začala písať až v 60-tych rokoch 20. storočia. Vo vtedajšom východnom bloku sa nič také nerobilo, no ak ŠKODA chcela vyvážať vozidlá „na západ“, tak potrebovala homologizáciu, ktorej súčasťou bol aj jeden nárazový test podľa vtedajšieho predpisu EHK 12.
Prvý zdokumentovaný homologačný nárazový test prebehol na pracovisku ÚVMV pri pražskom ruzyňskom letisku v júni 1972. V Československu ho vykonal Ústav pre výskum motorových vozidiel (ÚVMV), čo bolo pracovisko, ktoré automobilkám v krajine pomáhalo s rôznymi vývojovými úlohami. Prvým vozidlom, ktoré rozbehli proti stene bola ŠKODA 100.
Na prvom teste boli prítomní francúzski inšpektori z tamojšej obdoby ÚVMV, organizácie UTAC (dnes UTAC Ceram). Pracovníci ÚVMV deň pred ich príjazdom vykonali jeden test na nečisto s použitým vozidlom a na druhý deň po celonočnej príprave prebehol za prítomnosti zahraničných inšpektorov ostrý nárazový test. Jeho priebeh snímala rýchla kamera, samozrejme na klasický kinofilm. K vyhodnoteniu, teda zhodnoteniu, či bol pohyb volantovej tyče pri náraze „v norme“, tak mohlo prísť až s určitým časovým odstupom. Teda po vyvolaní a spracovaní filmu. Vozidlo ŠKODA 100 napokon test zvládlo.
Crash testy potom nabrali v Československu na obrátkach. Záujem o prejavili aj ďalšie automobilky z krajín bývalého východného bloku a skúšobňa pri pražskom letisku rýchlo prestala stačiť. V roku 1975 ÚVMV sprevádzkoval nové laboratórium bezpečnosti v areáli firmy Avia, v pražských Letňanoch. Išlo o krytú halu, kde už boli rôzne testovacie stavy, vďaka ktorým mohli pracovníci vykonávať testy podľa novo vznikajúcich predpisov EHK.
Trať v Ruzyni slúžila svojmu účelu až do roku 1995. Vtedy už ÚVMV prešiel privatizáciou a prevzal ho súkromný investor. Tak sa začala písať história crash testov priamo v areáloch ŠKODA AUTO. Spoločnosť TÜV Bayern (dnes TÜV SÜD), ktorá ÚVMV prevzala, totiž vybudovala skúšobňu priamo v areáli testovacieho polygónu ŠKODA AUTO v Úhelnici. Tá začala fungovať v roku 1996 a prvý nárazový test tam vykonali 21. októbra, pričom proti bariére mierila ŠKODA OCTAVIA prvej generácie.
V rovnakom roku vznikla aj organizácia Euro NCAP, ktorá sa zaoberá nezávislým hodnotením bezpečnosti vozidiel a ich nároky na testy sú ešte prísnejšie ako tie homologizačné. Tomu sa začali prispôsobovať aj nárazové testy vozidiel ŠKODA.
V rokoch 2000 a 2001 prišlo, na žiadosť automobilky, k rekonštrukcii haly a jej predĺženiu z pôvodných 50 metrov na 100 metrov. Dôvodom bolo umožnenie pozvoľnejšieho rozbehu vozidla proti bariére tak, aby v priebehu rozjazdu neprichádzalo k zmene polohy testovacích figurín. Na začiatku nového tisícročia prišlo aj k prechodu na digitálne kamery. Do tej doby sa všetko snímalo na klasický film. „Predtým sme filmy museli posielať na vyvolanie do filmových ateliérov v Barrandove. Tam ich vyvolali a poslali späť, ale niekedy to trvalo aj niekoľko týždňov. Pracovník laboratória potom na strihacom pulte vystrihol požadované úseky a z jednotlivých kotúčov ich pozliepal k sebe. Takto pozliepaný film sa opäť poslal do filmových ateliérov v Barrandove, kde z neho vyrobili jeden filmový pás. Inžinier testu sa tak na jeho výsledok mohol pozrieť najskôr o tri týždne, čo by bolo samozrejme z dnešného pohľadu úplne nemysliteľné,“ vraví Rudolf Tesárek
Prvým vozidlom testovaným v inovovanej skúšobni v Úhelnici bola ŠKODA FABIA prvej generácie v prevedení sedan. V roku 2011 túto skúšobňu prevzala ŠKODA AUTO a pracovisko začala ďalej rozvíjať. V roku 2018 mladoboleslavská automobilka pristúpila k ďalšiemu, do týchto chvíľ poslednému rozšíreniu a najväčšej modernizácii laboratória. Za plnej prevádzky pristavala ďalšiu nárazovú halu (30x40m) a dráhu predĺžila o ďalších 100 metrov. Dnešné crash test laboratórium ŠKODA je teda 200 metrov dlhé a obsahuje dve meracie stanice na vykonávanie testov. Skúšobňa je schopná zvládnuť dva testy za deň.
Skúšobňa v súčasnosti vykonáva prevažne vývojové nárazové testy podľa požiadaviek koncernu VW a rôznych svetových NCAP požiadaviek (nezávislé združenie spotrebiteľov – v Európe Euro NCAP, v Číne China NCAP…). Okrem všetkých týchto vývojových crash testov je skúšobňa, vďaka pokračujúcej spolupráci s firmou TÜV SÜD Czech, schopná naďalej vykonávať aj homologizačné skúšky, ktorými sa celá táto päťdesiatročná história vlastne začala.
