Vo februári si prešovský pretekár Igor Drotár, ktorého dlhoročným partnerom je aj CAMEA CAR, zajazdil na zimnej súťaži v okolí Levoče a teraz sa už pripravuje na štart novej majstrovskej sezóny. Prešovská legenda bude znova štartovať v slovenskom rely šampionáte, ako aj v šampionáte pretekov automobilov do vrchu. V oboch má pripravenú ŠKODU FABIA R5. Čo sa zmenilo od nášho posledného rozhovoru a ako je na sezónu pripravený?
Čo hovoríš na predlohu tohtoročného kalendára MSR v rely?
Igor Drotár: Nepoznám dôvod, ani príčinu takéhoto kalendára. Som za to, aby sme šli dvakrát do Česka; no prečo neprídu české posádky aspoň raz ku nám? Chýba tu nejaká reciprocita. Keby sme doma nemali súťaže, nepoviem nič. No máme ich dostatok a neviem, z akého dôvodu mierime tam. Ak by sa spravili spoločné československé súťaže, nemám s tým jediný problém. Takto ide o dve veľmi nákladné zahraničné súťaže, v prostredí, ktoré Slováci vôbec nepoznajú a prakticky nemajú šancu zabojovať o body do vlastného šampionátu. Keďže Česi sa môžu - a budú - prihlasovať do slovenského šampionátu, budú Slováci bojovať o posledné body. Predstavme si, žeby taký Jan Kopecký vyhral obe slovenské súťaže na Morave a prišiel by ešte do Tatier, alebo Košíc, ktoré by tiež poľahky vyhral - stal by sa slovenským šampiónom. Máme ísť teda robiť "outsiderov" za vlastné peniaze? Je to navyše na úvod sezóny, na ktorú sa tešíš, no tam sa ti rovno zlomí psychika a demoralizuješ sa hneď na začiatku roka. Možno aj preto začínam svoju sezónu niekde inde.
Aké máš teda aktuálne plány v rely?
Igor Drotár: Máme v pláne vyskúšať si súťaže Stredoeurópskej trofeje FIA (FIA CEZ - pozn. red.). Ideme koncom marca súťažiť preto do maďarského Egeru - namiesto moravskej "Valašky", ktorá bude prvým podujatím MSR. Bude to pre nás "ochutnávka" FIA CEZ a ak sa nám podarí, budeme v tom pokračovať. Ak nie, nastúpime do MSR, ktoré sú stále našou prioritou.
Čím ťa aktívne pretekanie motivuje v živote, v čom nachádzaš ten vnútorný pohon na pretekanie?
Igor Drotár: Je to najmä čistá láska k tomuto športu. Mám rád všetky športy a filozofiu súťaženia, vôľa byť čo najlepší v športe, alebo v práci, je pre mňa dôležitá. Tak isto je to zábava pre ľudí, ktorí chodia denne do práce a tvoria niečo pre túto krajinu. Tento šport je pre nich odmenou a potešením, po všetkej práci, ktorú pre nás robia. Aj to ma ženie vpred. Všade máš svojich prajníkov a neprajníkov, no robím tento šport, lebo prinášam istú energiu pre každého z nich. Kým to tak je, kým dostávam spätnú energiu od ľudí, budem pretekať.
Ako prebieha spolupráca s prenajímateľmi áut na rely a do vrchu? Nejaké novinky na autách?
Igor Drotár: Pre mňa je najpodstatnejšie, aby bolo auto pripravené v dielni, nie v depe na podujatí, kde sa už nemá nič skúšať, len jazdiť naplno. Ak auto nespolupracuje počas podujatia a hľadáme cestu z toho von, už to nie je dobré a musíš sa venovať problému, nie jazdeniu, čo ma nikdy neteší. Ak sa niečo pokazí, nemáme so sebou náhradu a je na to časový priestor. Stalo sa neraz, že mechanici spravili cez noc 1000 km späť do servisu a vymenili, čo treba. Niekedy to pomohlo a vyhrali sme, niekedy nie. Naše kopcové auto je už samo osebe tak na hrane, že sa hráme len s detailmi. Dôležitá je spoľahlivosť, no takmer 700 koní z preplňovaného dvojlitrového radového štvorvalca je naozaj na hrane. V rely ideme so Škodou Fabiou R5. Tú maďarský klient koncom minulej sezóny rozbil na jednej súťaži a tak sa toto auto, s ktorým odštartujem tento rok, vyskladalo z úplne nových dielcov. Verím, že nám kopcová Škoda Fabia DTRi, aj rely Fabia R5 prinesú veľa radosti a bodov. Stoja za nimi profesionálne tímy mechanikov a inžinierov.
Ako vyzerali snežné súťaže na Slovensku kedysi?
Igor Drotár: Rád spomínam na krásnu zimnú súťaž MSR v Brezne, ktorá sa jazdila v zasnežených miestnych lesoch. Ďalšia krásna súťaž bola Valašská zima, bývalo tam aj -30 st. a na štarte vyše 120 áut. Boli to v podstate trate Rally Vsetín a "Barumky". Pneumatikári Barum vyvíjali špeciálne pneumatiky - extrémne mäkké zmesi na sneh a ľad. Vynaliezaví Česi dokonca obchádzali zákaz hrotov na pneumatikách tak, že obúvali vlastné snežné reťaze.
Dlho si jazdil s Vladom Bánocim na mieste navigátora. Ako vnímaš spoluprácu so spolujazdcami, ktorí ho nahradili?
Igor Drotár: Nejakých 40 rokov som bol zvyknutý na Vlada, no kvôli zdravotným ťažkostiam zavesil napokon prilbu, pero a papier na klinec. Musel som si nájsť nového spolujazdca. Oslovil som najprv Roba Müllera, s ktorým Ďodi Béreš ml. kedysi vyhral národné tituly. Bolo to naozaj super, Robo je veľmi dobrý spolujazdec a dosiahli sme spolu dobré výsledky. Žiaľ, v priebehu sezóny mal aj on svoje zdravotné problémy a bol som napokon rád, že zvládol so mnou celú sezónu. Musel som si tak nájsť ďalšieho spolujazdca a ním bol Tomáš Plachý z Česka. Veľmi dobrý človek a profesionálny spolujazdec, navyše fundovaný v športe i kultúre. Prekážala mi však tá vzdialenosť, keďže som bol zvyknutý, že som so svojím spolujazdcom prakticky denne. Videli sme sa tak len počas súťaží a ako jazdcovi mi to nie veľmi vyhovovalo, čo je škoda. Na odporúčanie Martina Kočiho som vyskúšal Imricha "Miňa" Ferencza a ukázalo sa, že mi spolupráca s ním veľmi vyhovuje. Teším sa preto už na túto sezónu.
Čo hovoríš na predlohu tohtoročného kalendára MSR v rely?
Igor Drotár: Nepoznám dôvod, ani príčinu takéhoto kalendára. Som za to, aby sme šli dvakrát do Česka; no prečo neprídu české posádky aspoň raz ku nám? Chýba tu nejaká reciprocita. Keby sme doma nemali súťaže, nepoviem nič. No máme ich dostatok a neviem, z akého dôvodu mierime tam. Ak by sa spravili spoločné československé súťaže, nemám s tým jediný problém. Takto ide o dve veľmi nákladné zahraničné súťaže, v prostredí, ktoré Slováci vôbec nepoznajú a prakticky nemajú šancu zabojovať o body do vlastného šampionátu. Keďže Česi sa môžu - a budú - prihlasovať do slovenského šampionátu, budú Slováci bojovať o posledné body. Predstavme si, žeby taký Jan Kopecký vyhral obe slovenské súťaže na Morave a prišiel by ešte do Tatier, alebo Košíc, ktoré by tiež poľahky vyhral - stal by sa slovenským šampiónom. Máme ísť teda robiť "outsiderov" za vlastné peniaze? Je to navyše na úvod sezóny, na ktorú sa tešíš, no tam sa ti rovno zlomí psychika a demoralizuješ sa hneď na začiatku roka. Možno aj preto začínam svoju sezónu niekde inde.
Aké máš teda aktuálne plány v rely?
Igor Drotár: Máme v pláne vyskúšať si súťaže Stredoeurópskej trofeje FIA (FIA CEZ - pozn. red.). Ideme koncom marca súťažiť preto do maďarského Egeru - namiesto moravskej "Valašky", ktorá bude prvým podujatím MSR. Bude to pre nás "ochutnávka" FIA CEZ a ak sa nám podarí, budeme v tom pokračovať. Ak nie, nastúpime do MSR, ktoré sú stále našou prioritou.
Čím ťa aktívne pretekanie motivuje v živote, v čom nachádzaš ten vnútorný pohon na pretekanie?
Igor Drotár: Je to najmä čistá láska k tomuto športu. Mám rád všetky športy a filozofiu súťaženia, vôľa byť čo najlepší v športe, alebo v práci, je pre mňa dôležitá. Tak isto je to zábava pre ľudí, ktorí chodia denne do práce a tvoria niečo pre túto krajinu. Tento šport je pre nich odmenou a potešením, po všetkej práci, ktorú pre nás robia. Aj to ma ženie vpred. Všade máš svojich prajníkov a neprajníkov, no robím tento šport, lebo prinášam istú energiu pre každého z nich. Kým to tak je, kým dostávam spätnú energiu od ľudí, budem pretekať.
Ako prebieha spolupráca s prenajímateľmi áut na rely a do vrchu? Nejaké novinky na autách?
Igor Drotár: Pre mňa je najpodstatnejšie, aby bolo auto pripravené v dielni, nie v depe na podujatí, kde sa už nemá nič skúšať, len jazdiť naplno. Ak auto nespolupracuje počas podujatia a hľadáme cestu z toho von, už to nie je dobré a musíš sa venovať problému, nie jazdeniu, čo ma nikdy neteší. Ak sa niečo pokazí, nemáme so sebou náhradu a je na to časový priestor. Stalo sa neraz, že mechanici spravili cez noc 1000 km späť do servisu a vymenili, čo treba. Niekedy to pomohlo a vyhrali sme, niekedy nie. Naše kopcové auto je už samo osebe tak na hrane, že sa hráme len s detailmi. Dôležitá je spoľahlivosť, no takmer 700 koní z preplňovaného dvojlitrového radového štvorvalca je naozaj na hrane. V rely ideme so Škodou Fabiou R5. Tú maďarský klient koncom minulej sezóny rozbil na jednej súťaži a tak sa toto auto, s ktorým odštartujem tento rok, vyskladalo z úplne nových dielcov. Verím, že nám kopcová Škoda Fabia DTRi, aj rely Fabia R5 prinesú veľa radosti a bodov. Stoja za nimi profesionálne tímy mechanikov a inžinierov.
Ako vyzerali snežné súťaže na Slovensku kedysi?
Igor Drotár: Rád spomínam na krásnu zimnú súťaž MSR v Brezne, ktorá sa jazdila v zasnežených miestnych lesoch. Ďalšia krásna súťaž bola Valašská zima, bývalo tam aj -30 st. a na štarte vyše 120 áut. Boli to v podstate trate Rally Vsetín a "Barumky". Pneumatikári Barum vyvíjali špeciálne pneumatiky - extrémne mäkké zmesi na sneh a ľad. Vynaliezaví Česi dokonca obchádzali zákaz hrotov na pneumatikách tak, že obúvali vlastné snežné reťaze.
Dlho si jazdil s Vladom Bánocim na mieste navigátora. Ako vnímaš spoluprácu so spolujazdcami, ktorí ho nahradili?
Igor Drotár: Nejakých 40 rokov som bol zvyknutý na Vlada, no kvôli zdravotným ťažkostiam zavesil napokon prilbu, pero a papier na klinec. Musel som si nájsť nového spolujazdca. Oslovil som najprv Roba Müllera, s ktorým Ďodi Béreš ml. kedysi vyhral národné tituly. Bolo to naozaj super, Robo je veľmi dobrý spolujazdec a dosiahli sme spolu dobré výsledky. Žiaľ, v priebehu sezóny mal aj on svoje zdravotné problémy a bol som napokon rád, že zvládol so mnou celú sezónu. Musel som si tak nájsť ďalšieho spolujazdca a ním bol Tomáš Plachý z Česka. Veľmi dobrý človek a profesionálny spolujazdec, navyše fundovaný v športe i kultúre. Prekážala mi však tá vzdialenosť, keďže som bol zvyknutý, že som so svojím spolujazdcom prakticky denne. Videli sme sa tak len počas súťaží a ako jazdcovi mi to nie veľmi vyhovovalo, čo je škoda. Na odporúčanie Martina Kočiho som vyskúšal Imricha "Miňa" Ferencza a ukázalo sa, že mi spolupráca s ním veľmi vyhovuje. Teším sa preto už na túto sezónu.
