Dnes už legendárny Prešovčan Igor Drotár má za sebou ďalšiu úspešnú sezónu Majstrovstiev Slovenska pretekov automobilov do vrchu (MSR PAV). Ako sa mu darilo? Nechajme Prešovčana, ktorého podporuje aj CAMEA CAR, vyrozprávať príbeh práve skončenej sezóny. Igor Drotár v nej štartoval s osvedčenou ŠKODOU FABIA DTRi a vybojoval titul absolútneho vicemajstra Slovenska pre rok 2018.
Rakúsky Rechbergrennen v kopcoch severne od mesta Graz štartuje slovenskú kopcovú sezónu už nejaký ten rok. Nádych Majstrovstiev Európy s 254 prihlásenými jazdcami dáva týmto pretekom ešte väčší rozmer. Tento ročník poznačili nečakané prerušenia a dlhočizné čakania na štarte, kvôli nehodám či klzkej trati s vyliatym olejom. To nedodalo Igorovi na nálade a jeho výsledný čas stačil napokon na druhé miesto, len o štyri desatiny sekundy za celkovým víťazom Věroslavom Cvrčekom ml. Mladý Čech vo farbách slovenského tímu sa napokon ukázal ako hlavný Igorov konkurent tento rok. Už od Rechbergu sa sezóna niesla v duchu lámania traťových rekordov, a to v priemere o celú sekundu na kilometer.
Po aprílovom Rechbergu sa slovenský kopcový cirkus zišiel v polke mája na 44. ročníku pretekov v poľskej Zaluži. Len v triede E1 sa tu predviedlo bezmála 15 silných strojov a takúto konkurenciu Zaluž hádam ešte nezažila. Víkend sa opäť niesol v duchu prekonávania osobných a traťových rekordov. Nekonečná "naháňačka" medzi Igorom a Věroslavom napokon priniesla Prešovčanovi jedno víťazstvo a jedno piate miesto - kvôli poruche prevodovky.
Už o týždeň neskôr nasledoval dlhý, technický a rýchly kopec Jahodná pri Košiciach. Minimálne rozdiely medzi konkurenciou sa tu ukázali asi najviac: v sobotu vyhral Igor s odstupom 0,011 s pred druhým a 0,156 s pred tretím jazdcom... V nedeľu pribudlo k sobotňajšiemu víťazstvu jedno druhé miesto za Cvrčekom.
V júni sa slovenský šampionát presunul na juh do Oždian. Tam sa konkurencia ukázala ako rýchlejšia, aj napriek pokračujúcim tesným súbojom. Dve druhé miesta si však Igor vybojoval zaslúžene a pod plným plynom. Najhorší víkend prišiel začiatkom júla na Pezinskej Babe. Už vo voľnom tréningu praskol Igorovi blok motora a dvojdňové preteky tak vôbec neabsolvoval.
Letný kopcový "festival" pokračoval ešte v druhej polovici júla na Majstrovstvách Európy v Dobšinej. Tam Igor najprv prekonal svoj minuloročný rekord o 5 sekúnd a prvú jazdu vyhral o celú jednu sekundu. Tá druhá mu však nevyšla podľa predstáv a s celkovou stratou štyri desatiny sekundy skončil druhý za Cvrčekom, ktorému hneď po prejdení cieľa doslova vybuchol motor.
Začiatok augusta potom patril Jankovmu Vŕšku pri Bánovciach nad Bebravou. Ten priniesol drámu, aká k motoristickému športu patrí. Už v sobotu sa tu opäť lámali traťové rekordy, no Cvrček sa napokon ukázal ako najrýchlejší, o štyri desatiny sekundy. K druhému miestu pribudlo ešte jedno tretie v nedeľu, no nie bez boja... Prietrž mračien a víchor chytil Igora uprostred prvej meranej jazdy. Tú druhú došiel v kŕčoch bez posilňovača riadenia a dobíjania alternátorom. Po prejdení cieľa auto nadobro "zdochlo". Víťazom bol opäť Cvrček.
O všetkom napokon rozhodlo predposledné podujatie v Ústí nad Orlicí. Po štvrtýkrát v sezóne však Igorova Škoda Fabia DTRi nefungovala tak, ako mala. Nedostatok výkonu v maximálnych otáčkach vyriešili mechanici až pred záverečnou jazdou, v ktorej pre zmenu Igor spravil jazdeckú chybu. Dve druhé miesta, ako aj druhé v šampionáte za Cvrčekom ukončili tohtoročný boj. Posledné podujatie na Ostrej Lúke v prvej polovici septembra napokon potvrdilo rozloženie síl a Igor opäť skončil dvakrát druhý za novým šampiónom.
Igor Drotár: "Keď sa obzriem za uplynulou kopcovou sezónou, nemôžem byť vlastne ani nespokojný. Veľmi ma tešili a posunuli ďalej naše mikrosúboje s Věroslavom, ktorý zaslúžene získal titul Majstra Slovenska. O napínavé momenty teda nebola núdza, i keď nám chýbalo viac toho športového šťastia a nie vždy nás poslúchala i technika. Taký je však motoršport a ja som rád, že miesto vicemajstra som si poctivo vybojoval, dokonca s podstatne mladšou konkurenciou. Bol to dobrý, vlastne chválitebný rok a už teraz sa teším na ten ďalší, v ktorom chceme opäť bojovať o nové rekordy a víťazstvá."
Rakúsky Rechbergrennen v kopcoch severne od mesta Graz štartuje slovenskú kopcovú sezónu už nejaký ten rok. Nádych Majstrovstiev Európy s 254 prihlásenými jazdcami dáva týmto pretekom ešte väčší rozmer. Tento ročník poznačili nečakané prerušenia a dlhočizné čakania na štarte, kvôli nehodám či klzkej trati s vyliatym olejom. To nedodalo Igorovi na nálade a jeho výsledný čas stačil napokon na druhé miesto, len o štyri desatiny sekundy za celkovým víťazom Věroslavom Cvrčekom ml. Mladý Čech vo farbách slovenského tímu sa napokon ukázal ako hlavný Igorov konkurent tento rok. Už od Rechbergu sa sezóna niesla v duchu lámania traťových rekordov, a to v priemere o celú sekundu na kilometer.
Po aprílovom Rechbergu sa slovenský kopcový cirkus zišiel v polke mája na 44. ročníku pretekov v poľskej Zaluži. Len v triede E1 sa tu predviedlo bezmála 15 silných strojov a takúto konkurenciu Zaluž hádam ešte nezažila. Víkend sa opäť niesol v duchu prekonávania osobných a traťových rekordov. Nekonečná "naháňačka" medzi Igorom a Věroslavom napokon priniesla Prešovčanovi jedno víťazstvo a jedno piate miesto - kvôli poruche prevodovky.
Už o týždeň neskôr nasledoval dlhý, technický a rýchly kopec Jahodná pri Košiciach. Minimálne rozdiely medzi konkurenciou sa tu ukázali asi najviac: v sobotu vyhral Igor s odstupom 0,011 s pred druhým a 0,156 s pred tretím jazdcom... V nedeľu pribudlo k sobotňajšiemu víťazstvu jedno druhé miesto za Cvrčekom.
V júni sa slovenský šampionát presunul na juh do Oždian. Tam sa konkurencia ukázala ako rýchlejšia, aj napriek pokračujúcim tesným súbojom. Dve druhé miesta si však Igor vybojoval zaslúžene a pod plným plynom. Najhorší víkend prišiel začiatkom júla na Pezinskej Babe. Už vo voľnom tréningu praskol Igorovi blok motora a dvojdňové preteky tak vôbec neabsolvoval.
Letný kopcový "festival" pokračoval ešte v druhej polovici júla na Majstrovstvách Európy v Dobšinej. Tam Igor najprv prekonal svoj minuloročný rekord o 5 sekúnd a prvú jazdu vyhral o celú jednu sekundu. Tá druhá mu však nevyšla podľa predstáv a s celkovou stratou štyri desatiny sekundy skončil druhý za Cvrčekom, ktorému hneď po prejdení cieľa doslova vybuchol motor.
Začiatok augusta potom patril Jankovmu Vŕšku pri Bánovciach nad Bebravou. Ten priniesol drámu, aká k motoristickému športu patrí. Už v sobotu sa tu opäť lámali traťové rekordy, no Cvrček sa napokon ukázal ako najrýchlejší, o štyri desatiny sekundy. K druhému miestu pribudlo ešte jedno tretie v nedeľu, no nie bez boja... Prietrž mračien a víchor chytil Igora uprostred prvej meranej jazdy. Tú druhú došiel v kŕčoch bez posilňovača riadenia a dobíjania alternátorom. Po prejdení cieľa auto nadobro "zdochlo". Víťazom bol opäť Cvrček.
O všetkom napokon rozhodlo predposledné podujatie v Ústí nad Orlicí. Po štvrtýkrát v sezóne však Igorova Škoda Fabia DTRi nefungovala tak, ako mala. Nedostatok výkonu v maximálnych otáčkach vyriešili mechanici až pred záverečnou jazdou, v ktorej pre zmenu Igor spravil jazdeckú chybu. Dve druhé miesta, ako aj druhé v šampionáte za Cvrčekom ukončili tohtoročný boj. Posledné podujatie na Ostrej Lúke v prvej polovici septembra napokon potvrdilo rozloženie síl a Igor opäť skončil dvakrát druhý za novým šampiónom.
Igor Drotár: "Keď sa obzriem za uplynulou kopcovou sezónou, nemôžem byť vlastne ani nespokojný. Veľmi ma tešili a posunuli ďalej naše mikrosúboje s Věroslavom, ktorý zaslúžene získal titul Majstra Slovenska. O napínavé momenty teda nebola núdza, i keď nám chýbalo viac toho športového šťastia a nie vždy nás poslúchala i technika. Taký je však motoršport a ja som rád, že miesto vicemajstra som si poctivo vybojoval, dokonca s podstatne mladšou konkurenciou. Bol to dobrý, vlastne chválitebný rok a už teraz sa teším na ten ďalší, v ktorom chceme opäť bojovať o nové rekordy a víťazstvá."
