Niekedy trochu histórie nezaškodí. Zvlášť ak je zaujímavá. Tentoraz si pripomenieme jedno nezvyčajné guľaté výročie, ktoré vyzdvihuje kvalitu značky ŠKODA.
Ani netreba veľa vymýšľať. Stačí sa len začítať do príbehu, ktorý nás prenesie presne o 90 rokov dozadu, kedy sa syn bývalého generálneho riaditeľa škodováckeho koncernu – Jiří Hanuš – rozhodol na vozidle ŠKODA 633 prekonať obávanú Saharu. Bola to výzva ako sa patrí! Nový model značky bol stavaný na nekvalitné stredoeurópske cesty, no vyraziť s ním do Afriky? Každopádne to bol dobrý nápad aj z marketingového hľadiska, pretože nových odbytísk nie je nikdy dosť.
Už len to, že sa mladý Hanuš (mal 27 rokov) vydal na sám bola poriadna odvaha. Jeho cesta, ktorá presahovala osemtisíc kilometrov, začínala v obci Radlík pri Jílovom, čo je asi 25 km južne od centra Prahy. Na cestu sa mladý dobrodruh vydal v mrazivý piatok 17. februára 1933. Predpokladal asi, že ak vyrazí v zime, tak bude v Afrike menej horúco. Pokým však došiel do prístavu v Marseille, tak prešiel v snehu a zimných podmienkach 1 454 km, v piatich denných etapách. V Marseille sa nalodil a loď s jeho tmavozelenou Škodou 633 sa dotkla Afriky presne 24. februára.
Obyčajný sériový model, ktorý sa vtedy predával za cca 46 tisíc (priemerná mzda bola cca 80 Kč) nebol nijako upravený a na 6 546 kilometrov náročnú cestu francúzskymi kolóniami z alžírskej metropoly Alžíru až do senegalského Dakaru sa Hanuš vydal s potrebným súhlasom Transsaharskej spoločnosti.
Začalo sa to celkom dobre. Z Alžíru asfaltka vydržala 442 kilometrov až do Laghouatu. Potom už sa osemnásťpalcové pneumatiky zahryzli do prašnej pisty (cesty). Zablúdiť sa nedalo. Ďalších 211 km do Ghardáji stačilo sledovať telegrafné stĺpy. Zaujímavé bolo, že na ceste dostal iba dva defekty. Ten prvý už pred hotelom v Ghardáji, keď mu pneumatiku prepichol klinec. Hanuš zalepil dušu a na druhý deň, pred odchodom ohlásil telegraficky do cieľa ďalšej etapy, že vyráža.
Zásoby benzínu a vody v zaletovaných plechovkách bolo možné doplniť v juhoalžírskej oáze El Golea. Potom nasledoval „gumový terén“, ktorý sa pod kolesami prehýbal a preklzával. Do etapového cieľa v Reggane Hanuš doblúdil jednotvárnou krajinou bez orientačných bodov. Ta pravá Sahara začínala až teraz.
Ďalší úsek desil 1 100 kilometrov s jedinou zásobovacou stanicou na polceste do Tabankortu. Mnohí cestovatelia tu zahynuli v púšti, keď predtým zo zúfalstva vypili poslednú kvapku vody z chladiča vozidla. Hanuš tu dostal na cestu dve dosky zo starého suda, ktorými pri zapadnutí mohol podložiť kolesá. Nemusel tak vypúšťať vzduch kvôli zväčšeniu styčnej plochy pneumatík s terénom, a následne potom ručne až v 40-stupňovom horúčave opäť dohusťovať.
Do najnáročnejšieho úseku sa vydal po dôkladnej kontrole vozidla, premazaní podvozku a nastavení bŕzd, so zásobou 173 litrov benzínu, 25 litrov vody, 3 litrov minerálky a 15 litrov oleja. Viezol o 52 litrov vody menej, než by podľa bezpečnostných predpisov mal, ale nechcel vozidlo preťažovať. Náplň z chladiča pritom vypiť nemohol, používal totiž nemrznúcu zmes, ktorá sa tak rýchlo nevyparovala. Z horúčavy a únavy sa čoskoro dostavili halucinácie. Chvíľami videl fiktívny les, či poletujúce bludičky. Jeho africký sprievodca Bakik, ktorého Hanuša dostal v tejto časti cesty aby nezablúdil, šoférovať nevedel a zdalo sa, že ani hovoriť.
Škoda 633 so svetlou výškou 180 mm a výkonom 33 koní (24,3 kW) sa často prebíjala na vytočenú jednotku, s potlčeným podvozkom a karosériou. Mlčanlivý Hanušov sprievodca Bakik pil len skromne, veď len sedel a nepracoval. Cez Tabankort došla výprava do osady Gao vo Francúzskej Západnej Afrike. To znamenalo, že 1 300 km z Reggane zvládol Hanuš za dna, namiesto očakávaných troch dní cesty.
Následne potom škodovka pokračovala pozdĺž rieky Nigeru až do Niamey. Hanuš kľučkoval medzi gazelami, diviakmi a hadmi, opakovane vyhrabával auto z piesku. Na ďalší deň sa Čech vydal do Ouagadougou v Hornej Volte (dnešnom Burkina Fase), ďalej cez Bobo-Dioulasso do Bamaka v dnešnom Mali, vtedy však išlo o hlavné mesto koloniálneho Francúzskeho Sudánu. Prechádzal aj oblasťou, kde zúril stepný požiar a v žiare plameňov šiel so zatvorenými oknami, kvôli stovkám litrov benzínu na palube a obavám, aby lietajúce iskry nepreskočili. Vyčerpaný a vyprahnutý v cieli vypil toľko vody, že cestou do izby vraj trikrát omdlel.
Po krátkom odpočinku (dva dni) Hanuš prekontroloval a premazal auto, aby sa mohol znova vydať na cestu. Teraz cez Kayes do Dakaru, krajom sužovaným žltou zimnicou. Obávaná choroba kosila 30 % Európanov a ľudia ako bol jeho hoteliér, ktorý vraj prekonal šťastne žltú zimnicu hneď desaťkrát, boli považovaní za fakírov.
S blížiacim sa Atlantikom vzduch konečne zvlhol a po 6 546 km Afrikou v pätnástich etapách, s úctyhodným denným priemerom 436,6 km a rekordom 727 km, dorazila Škoda 633 do cieľa. O štyri dni neskôr sa Hanuš parníkom Anfa vrátila cez Gibraltár do Marseille. Pri neopatrnom vykladaní z lode prístavní robotníci zlomili hlavný list pera ľavého predného kolesa, ale Jiří Hanuš opravu odložil až domov. Do Radlíka pri Prahe sa šťastne vrátil 17. marca 1933, po mesačnej výprave dlhej 9 716 km, s priemernou spotrebou 13,75 litra liehobenzínového paliva na 100 km. Po ňom nasledovali aj ďalší odvážlivci, ktorí chceli zažiť dobrodružstvo a dokázať sebe aj svetu nielen svoje schopnosti, ale schopnosti vozidiel značky ŠKODA.
