O tom, že Východné Slovensko je mimoriadne nádherné azda netreba nikoho presviedčať. Na našich prázdninových cestách s novou ŠKODOU SCALA sme doteraz objavovali kultúrne a historické pamiatky. Dnes sme sa pre zmenu vybrali do menej známej, no mimoriadne krásnej časti Slovenska na pomedzi hraníc medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou. Áno, hovoríme o Poloninách a unikátnej trojhranici.
Poloniny sú najvýchodnejšie slovenské chránené územie, ktorého vybrané oblasti sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Bukové lesy Karpát). Národný park Stužica bol v roku 1965 vyhlásený ako najväčší slovenský prales. Najvyšším bodom národného parku je vrch Kremenec (1210 m), ktorý je unikátny hlavne tým, že sa na jeho vrchole stretávajú hranice hneď troch štátov – Poľska, Slovenska a Ukrajiny. A práve tam sme sa tentoraz vybrali na našich prázdninových cestách so ŠKODOU SCALA.
Z Prešova sme vyrážali smerom na Vranov n. Topľou, Humenné a Sninu. Cieľom cesty bola obec Nová Sedlica, ktoré je vôbec najvýchodnejšie položenou dedinou na území nášho územia. Nebudeme ďaleko od toho, ak povieme, že je to takmer dedina „na konci sveta“. Napriek tomu aj táto mala obec má byť na čo hrdá. Veď, vedeli ste, že predloha rozprávkovej chalúpky deduška Večerníčka stojí práve v Novej Sedlici? Našim cieľom je však trojhraničie a tak sme pokračovali so ŠKODOU SCALA až na koniec dediny k Informačnému stredisku. Tam sme zaparkovali, dostali základné informácie o trase a hurá do hôr!
Prechádzka lesom je vždy nádherná a príjemná. Pozor! Toto však vôbec nebola obyčajná prechádzka lesom. Je to veľmi náročná túra, kde na nás čakalo osem kilometrov neustáleho stúpania do kopca s prevýšením približne 950 m. Začiatok túry ide od Informačného strediska zhovievavou lesnou asfaltovou cestu až na veľký priestor na skládku dreva (Skládka pod Kyčerou – 525 m). To však trvá len krátko. Potom sa cesta stáča na lesnú cestu, ktorou sa zváža drevo a sklon ktorej príliš nepoteší. V tomto mieste ceduľa hlási 2,5 hodiny stúpania na Kremenec. Veru, predstava stúpania nie je príjemná a ktovie, kto meral ten čas a akým krokom. Nuž, dali sme sa na boj a tak sme začali poctivo šľapať.
Po slabej hodinke sme dorazili na najvyšší bod doterajšej cesty – na Temný vŕšok. Malé nenápadné miesto s dvoma informačnými tabuľami a so smerovkami vrastenými do stromu. Dôkaz toho, že sú tu pribité už poriadne dlho. Inak, počas čítania informačných tabúľ o Bukovom pralese je vhodný čas na doplnenie energie. Samozrejme, odpadky sme si zabalili späť do rupsaku. Potom nás čakal príjemný zostup ku korytu riečky Stužica. Človeka to hneď povzbudí a s novými silami sa môže vrhnúť do druhej časti túry, kde už čaká len stúpanie.
Odmenou za nie najľahší výstup je však nádherná divoká príroda Karpatského bukového pralesa. Naozajstný zážitok. Napokon, veď človek nemusí v kuse šľapať, ale môže oddychovať a kochať sa krásnou prírodou a čistým vzduchom. Veľké finále potom prichádza na poslednom úseku, keď sme dosiahli štátnu hranicu s Ukrajinou. Upozornil nás na to iba hraničný stĺp. Predpokladali sme však, že pokračovať ďalej za hranicu by asi nebolo múdre a radšej sme súbežne s hranicou vystúpali posledné stúpanie až na Kremenec.
Veľký kamenný trojhran, vyrobený slovenským v Spišskom Podhradí (ako hlásal vytesaný nápis) bol signálom, že sme to zvládli. Bola sobota a prekvapivo nás veľa podobných šťastlivcov, ktorí si užívali nezvyčajný výstup k trojhraničnému stĺpu. Ten mal na každej strane vytesaný štátny znak jednej z krajín a pod ním názov príslušnej krajiny. Musím sa priznať, že na Ukrajine som nikdy nebol a preto to bol zaujímavý pocit stáť na mieste, kde sa stretávajú hranice troch krajín. Navyše je to najvýchodnejšie položený bod Slovenska. Zo všetkých trojhraníc na slovenskom pohraničí je však práve toto trojhraničie najzaujímavejšie a najkrajšie. Trojhranica medzi Slovenskom, Ukrajinou a Maďarskom leží v nížine a uprostred rieky Tisy. Trojhranica medzi Rakúskom, Slovenskom a Českom je síce na pevnine, no leží na nezaujímavej rovine pri maďarskej obci Rajka. Trochu zaujímavejšia, no nie o veľa, je trojhranica Česka, Poľska a Slovenska v Beskydách. „Trojmezí“ je však relatívne blízko od cesty a ani zďaleka neposkytuje zážitok, ako výstup na Kremenec.
Cestou späť sme pokračovali po červenej značke cez karpatský hrebeň. Celkom príjemná cesta priamo po štátnej hranici s Poľskom. Asi po hodine však treba zabočiť vľavo na modrú značku a tu na nás čakala prevažne strmá cesta dolu kopcom. Pokiaľ len dolu kopcom a po lúkach, tak to bolo veľmi príjemné, no veľká časť sa ide po tvrdých cestách vyťahaných zvážaním dreva a lesnou technikou. Nuž to dá kolenám sviatočného turistu poriadne zabrať. Človek sa potom pýta, či je lepšie stúpať, či zostupovať.
My sme to prežili celkom v pohode. Zliezli sme na Lúku Medvedej baby, ako miestni vravia Poľane. Kedysi tam vraj žila Poľka Žofia Maťašovská, ktorá sa preslávila včelárstvom. Častými návštevníkmi jej úľov boli aj maškrtné medvede a tak „Lúka Medvedej baby“.
Zosumarizujme si, že cesta od Informačného strediska v Novej Sedlici až na Kremenec je osem kilometrov a trvá približne štyri hodiny. Cesta späť po červenej značke s odbočkou na modrú a Poľanu je približne rovnako dlhá, no zostup závisí od kondície vašich kolien. Každopádne je treba brať výstup na Kremenec ako celodenný výlet. Rozhodne však veľmi pekný výlet.
Cestou naspäť do Prešova odporúčame zastaviť sa ešte v obci Ulič, kde nájdete nádherný skanzen miniatúr drevených kostolíkov z okolia Sniny. Miestni sú na tento skanzen patrične hrdí, pretože drevené sakrálne stavby boli vždy pýchou regiónu a predstavovali vrchol zručnosti našich predkov. V mierke 1:10 je tu asi dvanásť kostolíkov z osemnásteho až dvadsiateho storočia. Niektoré sú obrazom stále stojacích predlôh a časť už je postavená iba podľa dobovej dokumentácie zaniknutých kostolíkov.
Z Uliča sme sa potom vracali jedinou cestou smerom na Stakčín a Sninu. Ešte predtým je tu však jedno veľmi dôležité miesto, kde sme sa museli zastaviť. Vodná nádrž Starina, ktorá leží pod Magurou (656 m), je schovaná v kopcoch a pozorne strážená, aby sa hlavný zdroj pitnej vody pre prakticky celý prešovský kraj a časť košického kraja neznečistil. Nádrž bola vybudovaná v rokoch 1981 – 1988 a pri jej výstavbe vysťahovali sedem obcí. Jej hlavným prítokom je rieka Cirocha, ktorá pramení v Bukovských vrchoch niekde v nadmorskej výške 765 m.
Na náročnú túru sa človek zriedkakedy vyberie sám. Preto sme naozaj ocenili mimoriadne pohodlný a priestranný interiér novej ŠKODY SCALA. Ako tu už pri vozidlách značky ŠKODA býva, tak aj ŠKODA SCALA ponúka vo svojej triede najväčší interiér, ktorý je navyše plný praktických a dizajnových riešení. Jazda sa tak stáva pôsobivým zážitkom. K praktickým prvkom patrí napríklad multifunkčný volant, či schránka na nabíjanie mobilných telefónov. Útulnosť interiéru dodáva ambientné osvetlenie a pre technických nadšencov je tu aj virtuálny kokpit s infotaimentom s najväčším displejom vo svojej triede. Veľkorysý batožinový priestor s objemom 467 litrov (a ďalšími 1410 litrami po sklopení zadných sedadiel) radí ŠKODU SCALA medzi špičku vo svojej triede. Navyše náklad sa dá v bezpečne zaistiť, aby nepoškodil vozidlo. To všetko robí z novej ŠKODY SCALA veľmi praktické vozidlo na dennú potrebu, ale aj na výlety a rodinné dovolenky. Príďte sa o tom sami presvedčiť do nášho showroomu na Duklianskej ulici v Prešove.
Poloniny sú najvýchodnejšie slovenské chránené územie, ktorého vybrané oblasti sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Bukové lesy Karpát). Národný park Stužica bol v roku 1965 vyhlásený ako najväčší slovenský prales. Najvyšším bodom národného parku je vrch Kremenec (1210 m), ktorý je unikátny hlavne tým, že sa na jeho vrchole stretávajú hranice hneď troch štátov – Poľska, Slovenska a Ukrajiny. A práve tam sme sa tentoraz vybrali na našich prázdninových cestách so ŠKODOU SCALA.
Z Prešova sme vyrážali smerom na Vranov n. Topľou, Humenné a Sninu. Cieľom cesty bola obec Nová Sedlica, ktoré je vôbec najvýchodnejšie položenou dedinou na území nášho územia. Nebudeme ďaleko od toho, ak povieme, že je to takmer dedina „na konci sveta“. Napriek tomu aj táto mala obec má byť na čo hrdá. Veď, vedeli ste, že predloha rozprávkovej chalúpky deduška Večerníčka stojí práve v Novej Sedlici? Našim cieľom je však trojhraničie a tak sme pokračovali so ŠKODOU SCALA až na koniec dediny k Informačnému stredisku. Tam sme zaparkovali, dostali základné informácie o trase a hurá do hôr!
Prechádzka lesom je vždy nádherná a príjemná. Pozor! Toto však vôbec nebola obyčajná prechádzka lesom. Je to veľmi náročná túra, kde na nás čakalo osem kilometrov neustáleho stúpania do kopca s prevýšením približne 950 m. Začiatok túry ide od Informačného strediska zhovievavou lesnou asfaltovou cestu až na veľký priestor na skládku dreva (Skládka pod Kyčerou – 525 m). To však trvá len krátko. Potom sa cesta stáča na lesnú cestu, ktorou sa zváža drevo a sklon ktorej príliš nepoteší. V tomto mieste ceduľa hlási 2,5 hodiny stúpania na Kremenec. Veru, predstava stúpania nie je príjemná a ktovie, kto meral ten čas a akým krokom. Nuž, dali sme sa na boj a tak sme začali poctivo šľapať.
Po slabej hodinke sme dorazili na najvyšší bod doterajšej cesty – na Temný vŕšok. Malé nenápadné miesto s dvoma informačnými tabuľami a so smerovkami vrastenými do stromu. Dôkaz toho, že sú tu pribité už poriadne dlho. Inak, počas čítania informačných tabúľ o Bukovom pralese je vhodný čas na doplnenie energie. Samozrejme, odpadky sme si zabalili späť do rupsaku. Potom nás čakal príjemný zostup ku korytu riečky Stužica. Človeka to hneď povzbudí a s novými silami sa môže vrhnúť do druhej časti túry, kde už čaká len stúpanie.
Odmenou za nie najľahší výstup je však nádherná divoká príroda Karpatského bukového pralesa. Naozajstný zážitok. Napokon, veď človek nemusí v kuse šľapať, ale môže oddychovať a kochať sa krásnou prírodou a čistým vzduchom. Veľké finále potom prichádza na poslednom úseku, keď sme dosiahli štátnu hranicu s Ukrajinou. Upozornil nás na to iba hraničný stĺp. Predpokladali sme však, že pokračovať ďalej za hranicu by asi nebolo múdre a radšej sme súbežne s hranicou vystúpali posledné stúpanie až na Kremenec.
Veľký kamenný trojhran, vyrobený slovenským v Spišskom Podhradí (ako hlásal vytesaný nápis) bol signálom, že sme to zvládli. Bola sobota a prekvapivo nás veľa podobných šťastlivcov, ktorí si užívali nezvyčajný výstup k trojhraničnému stĺpu. Ten mal na každej strane vytesaný štátny znak jednej z krajín a pod ním názov príslušnej krajiny. Musím sa priznať, že na Ukrajine som nikdy nebol a preto to bol zaujímavý pocit stáť na mieste, kde sa stretávajú hranice troch krajín. Navyše je to najvýchodnejšie položený bod Slovenska. Zo všetkých trojhraníc na slovenskom pohraničí je však práve toto trojhraničie najzaujímavejšie a najkrajšie. Trojhranica medzi Slovenskom, Ukrajinou a Maďarskom leží v nížine a uprostred rieky Tisy. Trojhranica medzi Rakúskom, Slovenskom a Českom je síce na pevnine, no leží na nezaujímavej rovine pri maďarskej obci Rajka. Trochu zaujímavejšia, no nie o veľa, je trojhranica Česka, Poľska a Slovenska v Beskydách. „Trojmezí“ je však relatívne blízko od cesty a ani zďaleka neposkytuje zážitok, ako výstup na Kremenec.
Cestou späť sme pokračovali po červenej značke cez karpatský hrebeň. Celkom príjemná cesta priamo po štátnej hranici s Poľskom. Asi po hodine však treba zabočiť vľavo na modrú značku a tu na nás čakala prevažne strmá cesta dolu kopcom. Pokiaľ len dolu kopcom a po lúkach, tak to bolo veľmi príjemné, no veľká časť sa ide po tvrdých cestách vyťahaných zvážaním dreva a lesnou technikou. Nuž to dá kolenám sviatočného turistu poriadne zabrať. Človek sa potom pýta, či je lepšie stúpať, či zostupovať.
My sme to prežili celkom v pohode. Zliezli sme na Lúku Medvedej baby, ako miestni vravia Poľane. Kedysi tam vraj žila Poľka Žofia Maťašovská, ktorá sa preslávila včelárstvom. Častými návštevníkmi jej úľov boli aj maškrtné medvede a tak „Lúka Medvedej baby“.
Zosumarizujme si, že cesta od Informačného strediska v Novej Sedlici až na Kremenec je osem kilometrov a trvá približne štyri hodiny. Cesta späť po červenej značke s odbočkou na modrú a Poľanu je približne rovnako dlhá, no zostup závisí od kondície vašich kolien. Každopádne je treba brať výstup na Kremenec ako celodenný výlet. Rozhodne však veľmi pekný výlet.
Cestou naspäť do Prešova odporúčame zastaviť sa ešte v obci Ulič, kde nájdete nádherný skanzen miniatúr drevených kostolíkov z okolia Sniny. Miestni sú na tento skanzen patrične hrdí, pretože drevené sakrálne stavby boli vždy pýchou regiónu a predstavovali vrchol zručnosti našich predkov. V mierke 1:10 je tu asi dvanásť kostolíkov z osemnásteho až dvadsiateho storočia. Niektoré sú obrazom stále stojacích predlôh a časť už je postavená iba podľa dobovej dokumentácie zaniknutých kostolíkov.
Z Uliča sme sa potom vracali jedinou cestou smerom na Stakčín a Sninu. Ešte predtým je tu však jedno veľmi dôležité miesto, kde sme sa museli zastaviť. Vodná nádrž Starina, ktorá leží pod Magurou (656 m), je schovaná v kopcoch a pozorne strážená, aby sa hlavný zdroj pitnej vody pre prakticky celý prešovský kraj a časť košického kraja neznečistil. Nádrž bola vybudovaná v rokoch 1981 – 1988 a pri jej výstavbe vysťahovali sedem obcí. Jej hlavným prítokom je rieka Cirocha, ktorá pramení v Bukovských vrchoch niekde v nadmorskej výške 765 m.
Na náročnú túru sa človek zriedkakedy vyberie sám. Preto sme naozaj ocenili mimoriadne pohodlný a priestranný interiér novej ŠKODY SCALA. Ako tu už pri vozidlách značky ŠKODA býva, tak aj ŠKODA SCALA ponúka vo svojej triede najväčší interiér, ktorý je navyše plný praktických a dizajnových riešení. Jazda sa tak stáva pôsobivým zážitkom. K praktickým prvkom patrí napríklad multifunkčný volant, či schránka na nabíjanie mobilných telefónov. Útulnosť interiéru dodáva ambientné osvetlenie a pre technických nadšencov je tu aj virtuálny kokpit s infotaimentom s najväčším displejom vo svojej triede. Veľkorysý batožinový priestor s objemom 467 litrov (a ďalšími 1410 litrami po sklopení zadných sedadiel) radí ŠKODU SCALA medzi špičku vo svojej triede. Navyše náklad sa dá v bezpečne zaistiť, aby nepoškodil vozidlo. To všetko robí z novej ŠKODY SCALA veľmi praktické vozidlo na dennú potrebu, ale aj na výlety a rodinné dovolenky. Príďte sa o tom sami presvedčiť do nášho showroomu na Duklianskej ulici v Prešove.
