Ovplyvňuje spotrebu i komfort jazdy. Nečudo, že jej špecialisti venujú takú veľkú pozornosť pri vývoji nového vozidla. Kúsok z jej tajomstvá poodhalíme dnes na príklade najaerodynamickejšieho modelu značky ŠKODA – na ŠKODE ENYAQ COUPE.
ŠKODA ENYAQ Coupé patrí, s hodnotou súčiniteľa odporu vzduchu cx = 0,225, medzi najlepšie vozidlám vo svojej triede! Mimochodom, ani samotná ŠKODA ENYAQ so súčiniteľom odporu vzduchu 0,245 na tom nie je zle. Odpor vzduchu vo vyšších rýchlostiach výrazne prispieva k jazdným odporom vozidla a preto významne ovplyvňuje spotrebu a dojazd. Aby bol odpor čo najmenší, trávia inžinieri tisíce hodín virtuálnymi simuláciami prúdenia vzduchu okolo vozidla a výsledky potom overujú testovaním vozidiel vo veternom tuneli. Automobilka ŠKODA si dáva na aerodynamike svojich modelov nesmierne záležať.
Príležitosť k posunu v oblasti aerodynamiky poskytol aj dizajnový jazyk Modern Solid, ktorý výrazne zmenil vzhľad prednej časti auta. Pritom samotná nová maska v zásade nehrá najväčšiu úlohu, nie je hlavným miestom, kam vráža vzduch pri stretnutí s autom. Miesto, kam vzduch naráža najintenzívnejšie, je o niečo nižšie. Je zhruba v oblasti poprednej registračnej značky! Odtiaľ potom obteká vozidlo. Práve tu je, pod registračnou značkou, mriežka chladenia, kadiaľ vzduch prúdi k niekoľkým chladičom. Nová ŠKODA ENYAQ aj nová ŠKODA ENYA COUPE majú mriežku tvarovanú tak, že tadiaľto prúdi len presne toľko vzduchu, koľko auto potrebuje na spoľahlivé chladenie. Otvory sú zmenšené a optimalizované (pri správnom výbere vhodného plastu - tvrdý plast zaistí presné vedenie, mäkký zase dobré utesnenie), aby nedohádzalo k únikom vzduchu bokom a priamo k miestam určenia.
Air curtains, teda prieduchy po stranách predného nárazníka smerujú vzduch mimo kolies a vytvárajú určitú clonu. Len tu získali inžinieri pri znižovaní odporu vzduchu v rámci modernizácie celé štyri tisíciny k dobru! Optimalizovaný bol aj tvar kolies a pätica nových designov taktiež pomáha odpor znižovať.
Prínosom bolo aj zaoblenie prednej kapoty, ktoré umožnila prepracovaná čelná maska. Takéto oblé napojenie kapoty na masku prinieslo zlepšenie koeficientu odporu vzduchu zhruba o ďalšie dve tisíciny. Treba však povedať, že aj keď sú zmeny pri oboch modeloch Enyaq aj Enyaq Coupé úplne totožné, a z aerodynamického hľadiska sa menil len predok, ten výsledný efekt je u každého z nich iný.
Ak ŠKODA ENYAQ COUPE vykazuje v porovnaní so svojim predchodcom zlepšenie koeficientu odporu vzduchu o deväť tisícin, tak klasická ŠKODA ENYAQ s karosériou SUV si polepšila dokonca o jedenásť tisícin! Pritom jednotlivé čiastkové zmeny by v súčte mali priniesť presne desať tisícin. To ukazuje, ako sú nadväznosti aerodynamiky niekedy nevyspytateľné a že zmena jednej oblasti ovplyvní aj ďalšie časti. Podľa starej pravdy tu platí, že všetko so všetkým súvisí. A výsledkom tejto optimalizácie sú špičkové jazdné vlastnosti.
Nesmieme zabudnúť aj na zadnú časť auta. Ten sa síce príliš nemenil, no jeho tvar ovplyvňuje celkový rozdiel hodnôt. Za autom vzniká takzvaný úplav, v ktorom dochádza k turbulenciám. Tie vytvárajú podtlak, ktorý auto pri jazde vlastne sťahuje späť. Vyššia zadná časť karosérie tradičného SUV dáva takým turbulenciám viac priestoru ako splývavý zadok verzie coupé. Vzduch sa totiž snaží tvary karosérie kopírovať čo najvernejšie a odtrháva sa až v miestach, kde sú náhle zlomy. Tomu idú inžinieri naproti navrhovaním takzvaných odtrhových hrán. Teda miest, ktoré pomôžu vzduch čo najplynulejšie smerovať za auto.
Takže si to zjednodušene zosumarizujeme, tak z hľadiska aerodynamiky je výhodné, aby bolo auto vpredu čo najhladšie a najzaoblenejšie, zatiaľ čo vzadu sa naopak preferujú ostré hrany. Navyše to všetko treba esteticky zladiť. Preto je aerodynamika takou veľkou alchýmiou, kde vždy ide o konsenzus medzi dizajnom a technikou.
